Poznáte to.

Bar.

Desať hodín večer.

Ľudia.

Opitý aj triezvy.

Triezvy

si robia piču 

z opitých.

Opitým

to je jedno.

Pálenka tečie prúdom.

Prvý, druhý, tretí...

Ruka hore.

Kocky ľadu

sa rozpúšťajú

v chľaste.

Ja tiež,

ale v teple.

 

 

Bar. 

Okolo polnoci.

Decentne opitý.

Zaostujem na ďalší.

Asi siedmy.

Opilecké reči.

Pritakávaš

šušľavým kokotom,

ani nevieš načo.

Ženské, cecky, zadky

a tie veľavravné pohľady.

No ale dnes sa mi už

asi ťažko postaví.

Ešteže existujú

tie modré cukríky.

 

 

Bar. 

Okolo pol tretiej ráno.

V piči

jak čenkové deti,

na päťdesiatejšiestej strane.

Neviem čo rozprávam.

Neviem koľko som popil.

Neviem kde mám mobil.

Neviem nič,

len viem,

že som na šrot.

Barman si myslí,

že jebem bankárovú dcéru,

no nechám aj sprepitné.

Nie som gadžo.

Spev pred večierkou

a orientačný beh domov.

 

 

Poznáte to.

Pravé poludnie

a sucho v hrdle.

Veľké okno,

čo len tak nezasklíš.

Tak pozrieš hovory,

posledné volané čísla:

*467#5

063

##575*

V peňaženke prázdnota,

v hlave podobne.

Niečo ťa vo vnútri žerie,

ale stále vieš,

že si prežil,

jeden krásny večer.

 

 

 

 

 

 

 

 

Prístupov 3155

Kvalita článku