Podmaz:

 

 

Zvyčajne ľudia súcitia s postihnutými,

asi sú radi, že sami takí nie sú.

Modlia sa za nich a zdieľajú

ich nechutné fotky na facebooku

a mne potom nechutí jesť.

Zvraciam z toho,

na monitor, 

na klávesnicu

a predstavujem si,

že sú to ich,

tupé a vymleté tváre.

Teraz nemyslím tých postihnutých,

ale tých zdravých, tých normálnych.

Zvyčajne súcitim s postihnutými,

keď čítam blogy na sme.sk,

alebo diskusie na topkách,

keď vidím ako lajkujú

tie zverstvá na facebooku,

či keď pozerám Marťasov článok.

Mohol by som pokračovať donekonečna,

tak ako aj hlúposť je nekonečná.

No nakoniec vždy,

celý šťastný a ogrcaný,

sedím a som rád, že som rád 

a že nie som postihnutý.

Prístupov 18454

Kvalita článku