Len tak ležím na posteli,

čakám a kvasím.

Nastavím si budík,

aby som nepremeškal koniec sveta.

Je to dlhé a úmorné čakanie.

Je to ako keď sa vyseriem,

proste to zo mňa musí vyjsť.

Baví ma kvasiť vo vlastnom sude

a cítim, že už sa to blíži,

ale ešte stále

prirodzená žravosť

ubíja prirodzený talent.

Posledný kúsok mozaiky,

bol konečne doplnený.

Myslím, nie, viem,

že svet je nakoniec

to vhodné miesto pre život.

Prístupov 4278

Kvalita článku