Milý denníček. Dnes som bol na huby. Musel som stávať ako kokot o šiestej rano. Aby to nebolo dosť, ja debil som sa obliekol naľahko (s krátkym rukávom) a som teraz celý zajebaný od tŕňov. Môžem točiť novú sériu Vtáky v tŕni. S bratom sme poblúdili v húštine a stratili sa otcovy. Kričali sme naňho, ale on sa neozýval. Nič. Brat, on je ten múdrejší, navrhol aby sme zavolali na políciu, že sme sa stratili. Ja som duchaplne schmatol mobil a vytočil 112. 

-Ako Vám môžeme pomôcť?-

-Stratil som sa v lese, aj s bratom. ://-

-A kde presne ste sa stratili?-

A toto ma už vytočilo.

-Kurva, ako môžem vedieť kde som sa stratil, keď ani netuším kde som?-

-Píp-píp-píp.-

S bratom sme sa zhodli na tom, že to k ničomu nevedie a tak sme začali kričať o pomoc. Kričali sme asi pol hoďku. Potom sme narazili na dvoch hubároch, ktorí nám boli ochotní ukázať cestu von z lesa. Bol v tom háčik. Museli sme presypať náš obsah košíka do ich košíka. Myslím, že to bola celkom dobrá výmena, ale brat s ňou na začiatku nesúhlasil. Vysvetľoval som mu: -Načo nám budú huby, keď nepoznáme cestu z lesa?!- Vyšli sme z lesa a rozmýšľali ako nájdeme ďalšie huby. Ak by sme nedoniesli huby, nemali by sme hubovú polievku a pokapali by sme od hladu. Smutne sme šli domov, ale narazili sme na tých dvoch milích hubárov, ktorí nám ukázali cestu z lesa. Brat sa prihovoril.

-Zdravím. Len tu takto postávate, alebo stopujete?-

Nakoniec vysvitlo, že s tými hubami majú väčšie plány. Chceli ich predať. Brat, on bol vždy ten múdrejší, dostal nápad. Nakoniec som musel dať svojích posledných 27 euro čo som mal večer na pivo, za tie huby. Nakoniec takmer všetko dobre dopadlo. Huby sú doma a polievka je hotová. Nepomreli sme od hladu, ale ja nemám teraz na pivo. :-(