Chcem byť tvoja nekonečná predstava.

Chcem byť pohár, z ktorého si sa napila,

tvoja nočná víla, ktorá ťa v noci navštivila.

Tvoje prázne plátno, keby si bola maliar,

tvoj kameň, keby si bola sochár.

Chcem byť kvetina, ktorú polievaš aby nezvedla.

Tím, ktorému najviac fandíš, aj keď prehráva.

Chcem byť oáza, v ktorej karavana tvojich pocitov zakotvila.

Hrebeň, s ktorím si sa každé ráno česala.

Chcem byť obloha, na ktorú si sa ráno pozrela,

vzduch na tvojej planéte.

Chcem byť ručník, s ktorím si sa utrela,

byť všetko to najlepšie.

Chcem byť ceruzka, s ktorou sa hraješ keď čakáš,

ručička, na ktorú sa pozeráš keď sa ponáhľaš.

Kvapka potu čo steká skrz tvoju šiju

a ručník, s ktorým si ju utieraš.

To je moja lákava konečne nekonečne vecná predstava.