Morty, krutý panovník, ktorý vládol svojmu mravenisku železnou päsťou, vyhlásil, že všetci mravci budú pracovať viac. Dvadsaťpäť hodín denne, za minimálny prídel potravy. Kto sa búril, toho zabil. Mal podpalcom políciu, armádu a aj tajnú službu. Všetky steny mali uši. Dokonca aj v parlamente mal väčšinu senátorov na svojej strane. Mravce si pri ňom ani neškrtli. Zlomil každého patriota, ktorí veril v starú-dobrú kráľovnu. Väznil ju a mučil v žalári, najtemnejších kútoch mraveniska. Povrávalo sa, že ju zabil, ale mnohí verili, že ešte žije. Bola pre nich niečo ako pre Rumúnsko Dácia. Samozrejme som zabudol povedať, že sa to stalo v krajine, kde sa voda sypala a piesok sa lial. Pre menej chápavých to vysvetlím takto: 

Udalosti a postavy z príbehu sú fiktívne. Nie su reálne! Prečo to píšem!? Preto aby sa chlapci pod dvanásť rokov, čo to čítajú, nemysleli o sebe, že sú mravci (Tak ako tí z Nemecka, ktorí skočili z ôsmeho poschodia, mysliac si o sebe, že sú vzdušní pokémoni ako Pigioto. Ale neboli.) Alebo preto, aby mi nepísal neaký múdrc do diskusii niečo ako: "ale-ale-ale... ha-ha-ha...! Ale toto sa nemohlo stať! To si si určite len vymyslel." Áno vymyslel som si to. Späť k príbehu. 

Mravci plánovali vzburu. Mali na svojej strane generála Chujkova a dokonca aj poľného maršála Malinovského. Bola to krvavá revolúcia. Oslobodili kráľovnú, ktorá bola vlastne mrtvá, ale zavolali Ježiša a ten ju dal dokopy. Alebo to bol Eliáš na ohnivom voze? Netuším. Všetko sa to zomlelo tak rýchlo. A mravce žili šťastne, až kým mravenisko neprešiel jeden buzerant s traktorom. 

Prístupov 2274

Kvalita článku