Kedysi dávno a ďaleko, až za veľkou mlákou, žila hŕstka národov. Na rieke Mississippy, ktorá chladila sprahnuté, rozpálené a boľavé kríže Ameriky. Tam, až za bavlnovými plantážami, bola jedna dedina, v ktorej zdochol pes, ale to už predbieham. To je už dnes. Vtedy tam hralo kapiel. Tóny presne ako gilotína. Bola to jazzmánia. Bicie, trombóm, klavír, trúbka, klarinet a iné nástroje, čo rozprúdili krv v tejto krajine. 

Sedím s nemým úžasom pri stole s džúsom, počúval tú krásu a bol som z toho mimo. Zrazu si ku mne prisadol starý kamoš. Starý černoch, bol mi ako druhý otec. Staral sa o mňa ešte keď som bol malé bambíno; chodil do školy, nerobil úlohy a zápasil s anginou. Bol to klasický černošský typ, znudený životom a sebou samým. Nerozprával veľa, ale keď začal, tak rozprával múdro a pútavo. Mal zvláštny oregonský prízvuk; smiešne zaťahoval, ale nevadilo mi to.

- Synak, rozpoviem ti jeden príbeh. - upil si z pohára a ja som nemo prikývol a nastavil uši. Začal:

- Mississippský kráľ Blues mal veľkú rodinu. Jeho vzdialenejší brat Jazz jedného dňa zaznie: "Kráľ a brat môj, tvoji synovia, vnukovia a dcéry padajú ďaleko od tvojho stromu." Blues, starý kráľ, si teda pozval všetkých k sebe. Neprišli všetci, ale Soul, RnB, Gospel, Spiritual, syn Rock n Roll a aj nevlastný brat Kantry prišiel z ďalekého západu. V tom vstúpi pravnuk Hip-hop a zarepuje: "Ako môžem byť večný, keď ľudia na mńa serú?" Múdry Blues hovorí: "Keď som prišiel z Afriky ešte som nebol, bohyňa hudba ma stvorila a ty Hip-hop si stvorený z nás. Rozoznievaš v ľuďoch všetko, tak ako mi vtedy aj teraz. Sme jedným zvukom pre ľudí každej doby." Hip-hop pochpil a s dlhým nosom sa pobral preč. Kráľ Blues doznel a ostatný sa rozozvučali tam kam patria. -

Preto som zbožňoval jeho príbehy. Kapela dohrala, dopili sme, zaplatili a pobrali sa domov. 

Prístupov 2057

Kvalita článku