Určite ste už počuli o Brooklynskej päťke. Že nepočuli? Tak to ďakujte bohu, že nie! Ak stretnete túto bandu drsných chlapcov, tak môžete si už dopredu zavolať 911. Ak vôbec budete schopný niekde volať. Sú to nájomní vrahovia takzvaný cleaners, ako sa v našej brandži volajú. Raz išli aj po mne, no neviem akým zázrakom som prežil. Možno to nebol žiaden zázrak, ale pud sebazáchovy, ktorý ma držal nad vodou. Väčšinou pracovali pre jedného nafúkaného bastarda. Ten kretén sa topil v peniazoch, ale jeho najväčšou slabosťou bolo to, že nikdy nemal dosť. Stále chcel viac a viac. Bol som mu tŕňom v oku, nielen preto, že som mu pretiahol ženu, ale aj preto, lebo som sa sral do jeho špinavých obchodov z bielym mäsom a drogami. Asi posledná kvapka v pohári bol posledný kontrabant z koksom, ktorý som mu vyfúkol pred nosom na mexickej hranici. Otec mi raz povedal, že ak máte kontakty dokážete veľa. Riadil som sa jeho radou a nemal som problém spraviť si očko u pár vplyvných ľudí. Najnovšie som sa dozvedel, že na mňa chystá nejakú búdu. Nič bližšie som od svojich kontaktov nedozvedel. Viem len, že si musím dávať kurva veľký pozor. Dnes idem vybaviť zopár obchodov do Downtownu. Len dúfam, že tam nebude jeho five. Raz som pred nimi ušiel, ale neviem, či budem mať opäť také skurvené šťastie. 

Nasadám do svojho nového Porsche Carrera GT a odchádzam. Najprv sa idem trošku odreagovať do bordelu na Long Islande. Práca počká. Newyorská zima je niekedy vážne krutá. Vždy keď idem okolo zastavím sa pri homlesákoch a hodím im nejaký change, aby ich zahrial v tej zime aspoň nejaký lacný chľast. Ale tý dnešný bezdomovci vyzerali úplne inak ako zvyčajne. Nevidím tu ani Johnnyho, ktorý mal tik v jednom oku a ani jeho družku Rachel som tiež ešte dnes nezazrel. Dnes to bolo umelé, ako keby to len všetko hrali. Možno som paranoidný, ale niečo mi na nich nesedí a smrdelo to poriadnym prúserom. Hádžem na nich posledný neistý pohľad, otáčam sa a odchádzam. Siaham si do pravého vrecka chanelového obleku po svoj Colt 45 SS. Hlavou mi brázdila dilema, či utiecť k autu alebo isť pomaly a viac si všímať okolie. K autu som to mal asi za dve minúty a behom omnoho skôr. V čerstvo napadnutom snehu bolo omnoho viac stôp ako zvyčajne. Bol som na otvorenom priestranstve, ak by došlo k streľbe nemal by som sa za čim kryť. Takže najrozumnejšou možnosťou bolo vziať nohy na plecia. Pustil som sa do behu. Hneď nato sa spustila streľba. Len som sa modlil, aby nebol niekde na streche sniper z Brooklyn Five. Málokedy minul svoju obeť. Utekal som ako nikdy predtým. Utekať k autu nebude žiadna výhra. Určite s tým ty parchanti počítali a dali mi tam trhavinu. Zrazu som si spomenul, že o pár blokov je jedna diera, ktorú vlastnil môj starý kamarát a môj dlžník. Stratím sa tam niekde v dave ľudí, ktorí pozerajú a stávkujú na nelegálne zápasy. Prinajlepšom ho nájdem a on ma niekde kempne na tých pár horúcich chvíľ. Bucham na dvere, otvorí sa železná mriežka a z nej sa ozve, nie veľmi prívetivým tónom nejaký diletant:

"Heslo!"

Prístupov 1590

Kvalita článku