Ľudia zvyknú čakať. Každý vraví, že neznáša čakanie, ale aj tak všetci čakajú. Aj ja som čakal. Popritom som vypil množstvo alkoholu, čakal a rozmýšľal. Rozmýšľal, že kedy najbližšie preletí kométa okolo Zeme, koľko vody pretečie našim potokom. Spomínal na dobré veci, na zlé veci. Na dobré časy a na zlé časy. Všetko to ma bavilo, ale keby som sa mal k tomu spätne vrátiť, tak sa asi na to vykašlem. Vykašlem sa na to, ako som sa už vykašlal na spústu vecí, na niekoľko ľudí. Je jedno čo človek urobí, pretože vždy niekto iný by to vedel spraviť podstatne lepšie. A v tom je tá irónia. Niekto kto to vie spraviť lepšie tu nie. Som tu len ja. Preto sa čaká na toho, kto to spraví lepšie. Lenže on pije niekde kávu, točí tretie číslo vo svojej spálne, alebo práve dáva hlavu na koľajnice, čakajúc na približujúci sa vlak.
Je čakanie podstatné ? O tom nám ide ? Kurva, možno vám áno, ale mne už nie. Prepáčte, ale ja som dospel. Dospel natoľko, že som ochotný opäť hodiť granát na most a nechať ho opäť vypáliť. Darmo, je to blbé, nemá sa to robiť, ale kto raz privonia vôni spálených mostov, ten sa stane závislým.
Nie je umenie nič neskurviť. To už je kozmická dokonalosť. Neverím, že niekde v celom vesmíre je niekto, kto ešte neskurvil dôležité veci. Tým myslím veci, ktoré skurvíš len raz a potom už niet cesty späť. Peniaze sa vždy nájdu, rozbité sa dá opraviť, alebo kúpiť nové. Ale osudové ženy sú možno tak tri za živoť. Dve som už bohapusto prepásol a hodil granát ponad ľavé plece.
V takýchto myšlienkach som opúšťal svoju božskú komédiu a nechal ju hrať Dantemu. Bol čas sa vrátiť späť, späť kde všetko začalo a vlastne aj hneď skončilo. Zvonodrozdovo bolo jediným miestom, kde mohlo vzniknúť slovo satira. Ja som opäť sedel v rozbitom autobuse a trmácal sa kvalitnou cestou. Útek ? Ale nie. Ak by som chcel utiecť, bolo by do Mexika na poriadnom koni s harmonikou v ústach. Toto bola zmena prostredia. Návrat do satirikonu a užitia si malomestkých rozprávok.
Na prvý pohľad sa tu nič nezmenilo, stretávam rovnaké tváre, farba na plotoch je viac vyblednutou ako naposledy. Ale viem, že niekde tu čaká na mňa množstvo jedinečných príbehov. Bez žien so zlomeným srdcom, bez žien, čo budú lámať srdcia. Je čas zlomiť palicu nad ostatnými a nechať sa unášať malomeštiakmi a ich problémami. Presne to som všetko vedel a prvykrát po dlhej dobe som dobre spal. Zvonodrozdovo, ja som pripravený a viem, že aj ty.
PRIHLÁS SA