Raz dávno som sedel s "kamošom" na pive. Klasika, až kým s niečim na mňa nevyšiel, kôli čomu ma vlastne volal na pivo. "Milujem" keď ma nejaký poso1 zavolá po roku a pol na pivec a tvári sa ako najlepší parťák. No nič, ale rád si od takých nechávam na bare platiť. Ako vravím, asi po štyroch pivách na mňa vyšiel s bláznivým nápadom. Vraj ho má od dobrého kamoša, ktorý to mal od ďalšieho najlepšieho kamoša a ten od svojej baby, tá od brata, koňa šestry ric. Takže to bol isto dôkladne overený a funkčný spôsob jak sa nabaliť na úrok tohoto zhnilého systému, ktorý ponúka toľko možností...
"Vieš ide o to, že ja ako zamestnanec Allianzu ti môžem uzavrieť životnú poistku na milión eúr. Fifty-fifty. Ty nafinguješ smrť, poisťovňa to vyplatí tvojej najbližšej rodine a zdekuješ sa zo Slovenska pekne ďaleko na pekne dlho. Všetky detaily nechaj na mňa."
"Noo aj by som do toho šiel, ale má to jeden háčik.. vieš, že už nemám žiadnych príbuzných?! A isto sa nemôže vyplatiť poistka hneď po jej uzavretí.. vieš čo, ser na to.."
"Prečo veď je to fayn kšeft, no ak si to rozmyslíš tak mi zavolaj." dopil som zvyšky piva a pobral sa s vlastným Bohom domov.
Nemal som v tom období žiadnu prácu a trel som biedu v podnájme, v garzonke. Sem-tam nejaká brigáda, ale inač čistá stoka. Po poslednej fuške, na ktorej ma ojebali o 300 €, som si povedal, že mi môže tento systém sakovať-pažiť a zavolal som tomu posovy, ktorý za tú krátku dobu sa u mňa dostal o úroveň vyššie - moja posledná nádej.
Deja vu. Ten istý bar, tie isté reči, to isté miesto, na ktorom sme sedeli aj predtým, rovnako hnusné pivo a obsluha, jedným slovom pajzel.
"Máme bieleho koňa, ktorý za dve čuča podpíše papiere ako tvoj najbližší príbuzný. Tomu asociálovy to bolo vlastne jedno, ani nevedel čo podpisuje..."
"No to je super a čo s tou dvojročnou lehotou po podpísaní zmluvy?"
"Tak o to sa postarám, mám prístup k celej databáze, upravím pár čísel a celý dátum môže byť úplne iný."
"A akou smrťou zomriem? Kde budem medzi tým?"
"Dám ti nejaký peniaz, kým sa to tu ukľudní, potom hneď ako ich budem mať na účte pošlem ti polku, miesto kde budeš vyberiem tesne predtým, príď ku kostolu sv. Žofie, všetky detialy ti poviem na mieste."
"Na mieste?! Tak ak je detail akou smrťou zomriem tak do toho neidem."
"Nič sa neboj, bude to niečo špeciálne, originálne čo tu ešte nikdy nebolo, všetko sa dozvieš pred kostolom, takže odteraz o týždeň pri tom kostole, kapišto?"
"Hmm.. Tak OK, ale ak ma podrazíš tak si ťa nájdem a..."
Prešiel dlhý týždeň, počas ktorého som ešte váhal či do toho ísť, ale akonáhle ma vypojili od teplej vody a elektriny tak som bol pevne rozhodnutý, či vezmem nejakú dobrú slnečnú rivieru alebo garzonku bez vody a elektriny, z ktorej ma o týždeň-dva vyhodia.
Konečne prišiel pijatok - sviatok všetkých alkáčov a stratených existencií, môj deň a cestou po ulici ku kostolu som si povedal - "dneska to pude, dneska to dám!". Sadol som si na lavičku a sledoval ľudí, ktorí práve vychádzali z kostola po večernej omši, medzitým som periférne pozoroval z akej diery sa vynorí Lukáš(poso a.k.a. moja posledná nádej). Do starého buku a do mňa sa oprel silný vietor, ktorý mi čorol2 klobúk z hlavy a tak som ho naháňal až pokým som nenarazil s hlavou do nôh Lukášovi a nenastala trošku trápna situácia.
"Nazdárs!"
1 poso - pojebaný šomrák
2 čornúť - ukradnúť(ale to dúfam vie každý dmtn...)