Bežný človek
nepotrebuje myslieť,
ale cítiť.
Zaradiť sa,
nevyčnievať
a pritakávať,
lebo to robí
každý ďalší
a on predsa
nechce byť iný -
čudný.
Pán je ten pastier.
Väčšinou býva dobrý
ako zvetrané pivo.
Vládne ako Caligula,
vozí sa v drahom koči,
s korunou a šperkami
a ľudia naň pozerajú zdola.
Milujú ho, ubdivujú,
závidia mu a nenávidia.
Je stredobodom ich
prázdnych životov.
On to vie
a má to celé,
tak trochu v piči,
lebo sa riadia porekadlom -
je všetko zlato čo sa blyští.
Môj kamoš je ovca,
môj otec, sused a učiteľ.
Aj ja som ovca,
ale používam myseľ -
to je moja danosť.
Sám si vyberám
svojích pastierov.
Sám si určujem
čo od nich potrebujem.
A sám si vytvorím
obraz tejto doby,
ktorý je čím ďalej
viac a viac chudobný.